Zase problémy...

Autor: Martin Gerčak | 8.9.2012 o 18:45 | (upravené 9.9.2012 o 2:36) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  95x

skúsim prózu, možno sa Vám to zapáči, budem časom stále ten príbeh doplňovať, keďže niesom človek, ktorý vydrží dlho písať, tak to skúsim radšej s prestávkami... Dúfam, že ten príbeh Vám niečo dá, alebo že Vás aspoň zaujme :-)

 http://miserablesongs.blogspot.sk/2012/07/lonely-am-i.html

 

A teraz čo robiť?

V tejto situácií by sa asi nikto nechcel ocitnúť. Všetko bolo skoro isté a zrazu sa všetko zmenilo, zrazu to tak nebolo. Kamaráti vedeli síce dosť, ale nie všetko, veď im predsa nebudem všetko hovoriť o svojom živote. Veď ani ja sám si niekedy nerozumiem čo chcem. Skúšal som uvažovať, čo v danej situácií urobiť, čo mám povedať. Často som to chcel jednoducho ukončiť a zavolať svoje rozhodnutie, no nakoniec sa to vždy otočilo a nemohol som to tak nechať, nedalo sa, isto to každý raz zažil a pritom každý jeden povie nie nemôže to ísť tak ďalej.

Skúsil som na to zabudnúť, nejako na to prestať myslieť a zamestnať svoju myseľ inými myšlienkami

s nádejou, že rôzne otázky, ktoré krúžili stále dookola a nútili myseľ sa stále zaoberať tým istým

ustane a uvoľní myseľ pre iné veci. Teda môžem povedať, že v danej situácií je každá iná myšlienka dobrá. Ukončil som to a vybral som sa vonku, že si prevetrám hlavu a možno pri prechádzke niekoho stretnem a prestanem na to neustále myslieť. Pri obliekaní som už párkrát myslel že sa vyzlečiem a nikde nepôjdem, že ostanem ležať na posteli a možno zaspím. No potom som si spomenul, nie, počúvaj, musíš niečo zo sebou robiť, nemôžeš sa neustále utápať v problémoch, lebo nakoniec z toho zošalieš. Tak teda s odhodlaním som sa obul, vyšiel som z bytu a dobre zavrel dvere. Uistil som sa, že mám všetko pri sebe, aj mobil, keby som chcel niekomu zavolať, alebo keby som niekomu chýbal, hoci v to som trošku dúfal, že sa možno niekto ozve a bude sa chcieť stretnúť, alebo aspoň chvíľu so mnou pokecať. Mobil som teda mal, kľúče a peňaženka, všetko na svojom mieste. Tak som privolal výťah, pozdravil peknú spolubývajúcu a vydal sa k rieke.

Cestou som stretol kopec ľudí a myseľ prestala na chvíľu myslieť na ten nekonečný kruh otázok a básnických a filozofických odpovedí. Prestať myslieť a začať len vnímať, to bolo mojím cieľom v tento deň. Všímal som si ako sa ľudia pomaly ponáhľajú z práce a deti ako sa vonku zabávajú, akoby ani nemysleli na to, že zajtra musia ísť znova do školy a učiť sa. Jednoducho to vypustili z mysle a to bolo aj mojím cieľom, nemyslieť na problémy ktoré teraz mám. Po chvíli som prišiel na miesto kde už veľa osôb nechodí, niekedy prejdú okolo bicyklisti, alebo mladé dvojice, ktoré si hľadajú trošku súkromia. Vytiahol som z vrecka cigaretu a zapálil som ju zapaľovačom, ktorý zo začiatku nejako nechcel horieť. Už som skoro začal myslieť na to, či to nerobí náročky, aby som s fajčením prestal. Konečne sa zapálil a pripálil som si cigaretu.

Sadol som si na kameň neďaleko rieky. Pri mojom príchode sa vyplašila volavka, ktorá bola asi práve na svojom love. Pozeral som sa na vodu ako prúdi a snažil som sa aj ja tak pustiť svoje problémy po prúde s nádejou, že ich možno tiež niekde odpratá a bude vec vybavená. No nedalo sa to, veď aj tá istá voda raz príde naspäť v podobe dažďa. Problémy sa predsa len nikdy nestratia. Buď sa vyriešia, alebo prídu v inej podobe ak ich na chvíľku odložíme, no určite sa vrátia, to mi bolo jasné, skôr či neskôr, takto by sa moje problémy isto nevyriešili.

Zapálil som si ešte jednu cigaretu a už len vnímal prírodu. Niekedy som zazrel vačicu, alebo malé osy ako si lovili svoju korisť a snažili sa ich potom dostať do svojej skrýše. Zvieratá nemajú problémy, príjmajú všetko tak ako príde, nič ich netrápi, jednoducho je to tak ako to je. Žijú v podstate každý deň ako keby to mal byť ich posledný, čo pre daného malého pavúka aj bol, keď si ho malá osa ťahala do svojej diery, kde ho isto potom aj strávila. Možno riešenie je v tom prijať zmeny aké nastali. Netrápiť sa nad nimi a brať to ako prirodzený vývoj, ako istý stupienok k tomu čo má prísť, na čo každý človek čaká, na to šťastie, ktoré by chcel asi každý raz zažiť. Konečne pozitívna myšlienka v zmesi toľkých dotieravých otázok, ktoré trápili moju myseľ. Prijať všetko tak ako príde a možno všetko skončí dobre, veď aspoň sa môže človek poučiť z toho čo ho stretlo. Snažil som sa nejako poskladať niečo čo som sa naučil, ale nevedel som čo. Zdalo sa mi, že som sa asi v ničom nepoučil. No možno to príde časom, nejaká svetoborná myšlienka, ktorá pozmení môj život...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?