Láska z génov

Autor: Martin Gerčak | 25.4.2013 o 17:38 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  63x

pridávam ďalšie 2 kapitoly

3.

Ráno sa Anna prebudila s bolesťami hlavy a krku, predsa len zaspať pri krbe najlepším nápadom nebolo, hoci neplánovala spať ten večer vôbec. Len si predstaviť, čo musí Michalovi povedať, akoby ho mala vyhodiť na ulicu. Veď Michal nemá žiadnu prácu a bez reedukačného kurzu ho ani do žiadnej normálnej práce nevezmú, lebo by mal vizitku problémový... pozor, no presvedčiť ho, aby nastúpil na reedukačný kurz bude dosť náročné. Anna stratila otca, mamu a teraz stratí svojho brata tým, že ho požiada, aby odišiel z domu? Svojho brata milovala, ale musela sa pohnúť ďalej a aj Michal musel žiť svoj život, nemohla sa oňho večne starať a zárobok, ktorým si trošku privyrobil mu stačil len tu a tam na alkohol a šatstvo. Anna vstala a šla si urobiť kávu, takú akú mala najradšej. Mala presný postup ako si kávu robila a nikto tento postup nesmel porušiť, lebo káva jej už nechutila. Samozrejme Michal sa z nej vždycky smial a čudoval sa jej ako jej taká káva môže chutiť a že rozdiel vôbec nevidí, akože či dá mlieko pred cukrom, alebo po cukre, no pre Annu bolo robenie kávy akýmsi obradom, akoby modlitbou, ktorá má presnú štruktúru, pri ktorej zvykla najviac rozmýšľať nad svojím životom a trošku si svedomie aj pospytovať. Anna si teda nasypala kávu do hrnčeka a naliala do nej mlieko temer po vrch, zamiešala lyžičkou a pomaly prisypovala cukor, voda už pomaly vrela a tak ju naliala do hrnčeka, približne 1 deci, pretože zrána nemala rada kávu bez mlieka. S mamkou si vždy ráno robili kávu a pritom sa rozprávali. Anna ráno milovala kvôli mamke, vždy jej povedala všetko. Vravela jej o chlapcovi, ktorý narazil do stĺpa, lebo sa na ňu uprene pozeral, alebo o tom čo s dievčatami povystrájala a na čom sa nasmiali, keď pokukávali na chlapcoch. Teraz jej to chýbalo a často si pri rannej kávičke poplakala pozerajúc sa na východ slnka. „Mami ak ma počuješ, pomôž mi, lebo neviem ako to mám Michalovi povedať, chýbaš mi mami. Keby si tu tak bola a mohla ma objať a ako stále povedať, neboj sa Anička, ty to zvládneš, veď si po svojej mamke a my zvládneme všetko.“ Povedala si v duchu Anna. Zmenilo by sa niečo, keby vedci nevedeli rozšifrovať aj ten zvyšok genetickej informácie, keby nezistili, že sa dá z génov predpokladať správanie jedinca, emócie a násilnícke sklony. No čo už, dopila kávičku a šla urobiť raňajky pre Michala, veď dobre vedela čo mamka robila ockovi skoro každé ráno. Urobila jušku, čo je vlastne vývar zo šťavy z kyslej kapusty. Toto dokázalo zahnať bolesť hlavy a nepríjemný pocit na žalúdku. Anna prišla s podnosom k Michalovi a jemne ho prebudila, nechcela byť hlučná, lebo nastopro ho riadne bolela hlava. Michal sa pomaly prebudil a od bolesti hlavy stonal. „Anna včera som to asi riadne prehnal.“ Povedal Michal zakrývajúc si tvár vankúšom. „No to si prehnal, musela som ísť po teba na stanicu, ešteže mi Boris pomohol. Doniesla som ti jušku, tak si trošku pochlípaj a isto ti to prejde.“ Povedala mu Anna a s istým strachom mu zatajila a nechcela mu to ešte povedať. „Vďaka ti sestrička, ty vieš urobiť presne takú jušku ako naša mamka kedysi, ale vidím na tebe, že ťa niečo trápi, čo sa deje?“ Vyzvedajúc sa spytoval Michal a pochlipoval z jušky, z ktorej mu ustupovala bolesť hlavy. „Včera ma požiadal Boris o ruku a...“ „Veď to je super...“ zajasal Michal, ale potom mu to došlo „mám z tade vypadnúť, čo?“ Anne to bolo nepríjemné, najradšej by mu to nejako milšie povedala, ale keď sa takto priamo spýtal, tak čo mala robiť. „Vieš včera keď si odchádzal si zhodil na zem obálku, v ktorej bola žiadosť, aby si sa hlásil na ministerstve a absolvoval tebe určený reedukačný kurz. Dobre vieš, že bez neho si ťažko zoženieš prácu.“ Anna sa mu to snažila tak s láskou povedať, ale jej brat sa zjavne začal znervózňovať a hnevať. „A prečo by som tam mal ísť, ja niesom vôbec násilnícky, nikdy taký nebudem a včera, dobre vieš, že sa nikdy takto neopijem, včera sa mi to stalo prvý krát, jednoducho ja nebudem ako môj otec, nikdy takýto nechcem byť a ani jeho gény nemám, zmýlili sa, urobili chybu a ja za ňu musím teraz celý život platiť? Ja by som nikdy nikomu neublížil a nikdy nechcem byť a nikdy nebudem taký ako môj otec, blbé gény, blbý výskum.“ Nahnevane reagoval Michal, predsa len ho to dosť nahnevalo, že musí odísť a  veľa iných možností nemá ako sa podriadiť a ísť na ministerstvo sa prihlásiť, hoci sa mu to vonkoncom nepáčilo. „Tak nebuď ako náš otec, ktorý odmietol tento kurz a choď sa tam aspoň pozrieť a uvidíš čo a jak. Vieš mne odhadli výbornú profesiu a predispozície, s ktorými som veľmi spokojná a tiež som išla na ministerstvo na edukáciu, kde som sa vyučila svojej profesii. Teba tiež volajú a najlepšie vedia čo je pre teba najlepšie, ver im trošku. Vďaka nim mám úžasnú prácu a ešte úžasnejšieho priateľa, ktorý ma našiel tiež vďaka inštitúcii, ktorá vyhľadávala na základe predispozícií.“ Vysvetľujúco mu vravela Anna, že nech to aspoň skúsi, veď nič nestratí. „A čo keby si ty dostala otcove gény, alebo čo keď ich máš, žeby to zistili v budúcnosti, že sa zmýlili a musíš nastúpiť na reedukačný kurz kvôli násilníckym sklonom, stratila by si prácu a myslím, že Borisovi by si už nevyhovovala, lebo ministerstvo by ťa označilo za problémovú a o takú prominentní ľudia záujem isto nejavia. Verila by si im naďalej a dôverovala im? Vieš čo.., najviac kecajú ľudia, ktorí žiadne problémy nemajú, tí sú na tomto svete najmúdrejší a radia ostatným, ktorí takéto šťastie ako oni nemali, akoby to mohli aj zmeniť, keď ministerstvo určuje kto bude vládnuť a kto bude otrokom. Ten Martin Kohn ťahá nitkami a ako si zmyslí, tak si aj postaví svet a ten ho bude počúvať, lebo gény neklamú, lebo to hovoria americkí vedci, ktorí zistili, že americkí vedci sa nikdy nemýlia.“ Pousmial sa Michal a povedal, že má radšej odísť. „No dobre, ak chceš skončiť ako tvoj otec, tak si tam nechoď, ale ja chcem začať s Borisom krásne manželstvo a potrebujem, aby si sa osamostatnil, veď ti muselo byť jasné, že tu nemôžeš bývať večne, že mám aj svoj vlastný život a potrebujem voľnosť a nie ťa tu živiť a dovážať ťa zo stanice ožratého. Vieš ako som sa trápne cítila v škole keď mi to oznamoval zástupca riaditeľa? Nevieš. A čo sa týka génov, tak mi to je jedno, akože som rada, že mám mamine gény, ale jednoducho aj keby som mala ocove tak sa s tým zmierim a snažím sa žiť najlepšie ako viem a nebudem sa celý život ľutovať, ale ak sa chceš ľutovať tak mi to je jedno, ale proste opustíš tento dom a zháňaj si robotu a osamostatni sa, nebudem sa o teba starať večne a hlavne nie vtedy, ak ma ani nechceš vypočuť. Proste ak niečo budeš potrebovať príď, ale musíš byť už samostatný a za skúšku nič nedáš, vyskúšaj a skús sa tam aspoň informovať o tom ako to všetko na reedukačnom kurze prebieha a možno sa rozplynú tvoje predsudky.“ Povedala ešte pred odchodom Anna a odišla z jeho izby, no ešte sa otočila a dodala: „do konca mesiaca máš čas, potom sa zbaľ a odíď, poinformujem sa ti o podnájmoch kde by si mohol bývať a dám ti vedieť. Mám ťa rada Michal, ale chcem žiť aj svoj vlastný život.“

4.

Michala to vzalo. Čo teraz urobí... Anna mu nedala žiadnu šancu, jednoducho do konca mesiaca musí odísť a ako sa zariadi je už úplne jeho vec. Michal mal k tomu všetkému odpor. Najviac ho hnevalo, že zdedil gény po svojom otcovi, ktorého neznášal. Jednoducho od daného momentu spolu ani neboli, ani sa spolu nepokúsili skontaktovať. Nikdy ho ani nenapadlo kde by mohol otec byť, alebo čo robiť. Nechcel ho už ani vidieť, dokonca ani ich otec sa nesnažil s nimi skontaktovať, možno ani nemal možnosť, ale proste to neriešil. Nikdy by mu tento skutok nemohol odpustiť. Michal mal toho veľa za sebou. Pár krát sa pokúsil spáchať samovraždu a raz z toho skončil v nemocnici na pozorovaní, preto bolo Anne tak ťažko povedať, aby odišiel. Michal nechcel byť ako jeho otec, odmietal túto predstavu, žeby to mohlo byť vôbec možné a prečo aj áno, veď keď sa rozhodne, že taký nebude, tak prečo by mal taký aj byť? Človek predsa dokáže ovládať svoj život a slobodne sa rozhodovať a keď sa rozhodne, že taký nebude, tak proste nebude a bodka. No na druhej strane mala Anna pravdu, bez reedukačného kurzu si ťažko nájde trvalé a dobré zamestnanie, z ktorého by sa uživil. Doteraz mal bezstarostný život, veď sa oňho starala jeho sestra, prala mu, varila a občas, keď bol na suchu, mu požičala istú peňažnú sumu. Chodil často do barov, kde sa rozprával s kamarátmi a kamarátkami, hoci si žiadne dievča nenašiel, vlastne sa mu žiadne nepáčilo. Čakal na dievča, pri ktorom by sa jeho svet zastavil, ktorá by ho vytiahla zo sveta problémov do iného, lepšieho sveta. Túžil po pravej láske a nechcel ju hľadať ako jeho rovesníci s pomocou inštitúcie, ale sám si ju chcel nájsť, nechcel, aby mu ju iný hocikto vyberal. Vždy sníval, že hneď keď ju zazrie bude vedieť, že je to ona, že sa proste ich pohľady stretnú a bude to akoby explózia, akoby sa mu otvorili oči a on zrazu zistil, že našiel tú pravú a ona by to cítila rovnako. Jeho mamka mu raz vravela: „Miško Boh stvoril človeka, ktorý chodil po krásnom kraji plného šťavnatého a sladkého ovocia, ale bol smutný, lebo bol sám. Závidel vtákom, ktorí dokázali lietať nad zemou a byť akoby slobodní. A on mal dve želania, nebyť sám a druhým želaním bolo lietanie. Boh nakoniec človeku vyhovel a stvoril ženu. Každému dal jedno krídlo a riekol im, že iba ak nájdu tu svoju správnu polovičku, tak dokážu vzlietnuť k oblakom. Na lietanie musia byť dvaja, jeden nestačí.“ „A vy s ockom lietate?“ Spýtal sa Michal. „Vieš, niekedy jedno krídlo ochorie a potrebuje pomoc a ochranu toho druhého. Krídla sa musia o seba vzájomne starať, niekedy stačí len plachtiť a niekedy v búrke treba radšej pristáť a vyčkať kým búrka skončí, no po každej búrke zasvieti slnko.“ Odpovedala mu mamka, prikryla ho, dala mu pusu a odišla. Táto predstava mu rezonovala v hlave. Chcel lietať, túžil vzlietnuť a nie len chodiť po zemi.

Michal sa teda obliekol, zobral si list z ministerstva a šiel sa nakoniec pozrieť ako to tam na ministerstve chodí. Teda podľa toho čo vedel od kamarátov, ktorí už tento pohovor mali za sebou, zistil, že každý deň sa tam koná exkurzia, kde vlastne prejdú všetky časti ministerstva, od výskumnej až zakončia to stretnutím a pár slovami od Ministra Genetiky a výchovy. Veď ako Anna vravela, za skúšku nič nedá a aspoň to uvidí naživo a potom sa rozhodne. Ak by sa mu tam nepáčilo, tak by sa cestou poobzeral po nejakej brigáde na trošku dlhšiu dobu. Zvažoval už aj rybolov, kde sa chodí asi na pár mesiacov. Síce je to dosť nebezpečné, ale aspoň by si dobre zarobil a po brigáde by sa z toho platu pár mesiacov aj uživil.

Začal sa obliekať keď začul ako niekto klope na dvere. Bol to Boris, ktorý prišiel vyzdvihnúť Annu, aby ju odviezol do roboty. Boris mal dosť silný hlas, preto začul ako sa spytuje na Michala a na to či je Anna v poriadku, či mu to už povedala a ako to zobral. Annu Michal veľmi nepočul, no asi mu veľa nevravela, lebo dvere sa rýchlo zavreli. Asi sa dosť trápila a to Michal nechcel, veď mu pomáhala v najťažšom období a teraz nastal čas jej to aspoň trošku vrátiť. Aspoň niečo čím by pomohol on jej. Tak teda bolo rozhodnuté. „Musím sa postaviť na vlastné nohy, nemôžem takto ďalej zaťažovať Annu.“ Povedal si Michal a pobral sa na ministerstvo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?