reklama

Neznámy hrdina

Najväčšími hrdinami sú niekedy tí, o ktorých ani nezakopneme...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
Obrázok blogu

Nedávno večer, keď som sa prechádzal po meste, som videl bezdomovca. Šiel rovno oproti mne. V hlave sa mi vynorili otázky ako to urobiť, aby som okolo neho nemusel prejsť. Po kratšom uvažovaní som sa na to vykašľal a šiel som ďalej oproti nemu. Keď sme okolo seba prešli, tak zo mňa vyletelo jednoduché slovné spojenie a to dobrý večer. Bezdomovec sa ihneď obrátil, odzdravil mi a spýtal sa z kade pochádzam. Samozrejme vtedy som zrýchlil a snažil som sa z tejto trápnej situácie utiecť. Bezdomovec sa otočil a pokračoval vo svojej ceste ďalej. Po chvíli mi to nedalo, obrátil som sa k bezdomovcovi a skričal som, že som z Bardejova. Bezdomovec zastal a obrátil sa, vtedy som šiel k nemu a začala sa debata. Najprv mi povedal, že veľa ľudí mu nepozdraví a preto mu bolo čudné, že som mu pozdravil. „No viete, ak mám povedať pravdu dosť som sa bál,“ povedal som mu a čakal som čo na to povie.
-Áno všimol som si ako si chcel rýchlo ísť preč.
-Ak sa smiem spýtať, ako ste sa dostali na ulicu?
Bezdomovec si vzdychol a z oka sa mu vyronila slza. Po chvíli povedal: „Nerád o tom rozprávam, ale tebe to poviem, keď si sa nebál a pozdravil mi.“
-Kedysi som bol výborný športovec. Mal som vtedy 25 rokov a bol som bohatý. S manželkou som vychádzal dobre a moje 2 deti boli zdravé. No potom sa udiali veci, ktoré ma dostali až sem, ale neľutujem ani jednu vec, ktorú som urobil.
-„A čo sa stalo? “ Opýtal som sa zvedavo.
- No raz som šiel do nemocnice a videl som tam malého chlapca, ktorý držal v ruke futbalovú loptu a z ruky mu išli hadičky do dializačného prístroja. Spýtal som sa sestričky, že ako dlho môže také dieťa prežiť. Sestrička mi so žiaľom povedala, že niekoľko rokov. Spýtal som sa či by mu transplantácia obličky pomohla. Odpovedala, že áno, ale musel by to byť vhodný darca. Pozrel som sa ešte raz do jeho očí a šiel som na testy. Po niekoľkých mesiacoch sa zistilo, že som vhodný darca a tak som mu obličku daroval.
-To je super, takže ten chlapček mohol normálne žiť. Ale prečo ste sa dostali na ulicu?
-No vieš, keď máš iba jednu obličku, tak nemôžeš vykonávať vrcholový šport. Musel som to zavesiť na klinec. Keďže som žiadnu inú školu nemal, tak sme sa museli uskromniť, no moja manželka to nechcela, odišla a podala o rozvod. Na súde odo mňa vynútila posledné peniaze a tak som sa dostal až tu. V srdci ma hreje len jedna vec...
-Aká???
-Že ten chlapec, čo som mu daroval obličku, bude môcť normálne žiť.
Nemal som pri sebe veľa peňazí, ale na jednu bagetu som mal a tak som ho pozval. Bezdomovec to s radosťou prijal. Ešte sme trošku pokecali o živote a odišiel som domov.
Toho bezdomovca som už viac nevidel. Jedna vec ma mrzí, že som sa ho vôbec nespýtal na meno....

Niekedy prejdeme v meste okolo tých najväčších hrdinov a ani si to neuvedomíme...


Martin Gerčak

Martin Gerčak

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som normálny chalan, ktorý niekedy rád filozofuje a rozmýšľa nad vecami, ktoré by terajší človek pomenoval sci-fi.... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu